Riziko práce v škôlke:
syndróm vyhorenia
Učiteľské povolanie vie byť vyčerpávajúce. Ak vás naviac dlhodobo dusí stres z pracovného preťaženia a konfliktov na pracovisku, rútite sa v ústrety vyhoreniu.
Syndróm vyhorenia je stav absolútneho vyčerpania z chronického stresu. Vkradne sa vám do života a postupne vás vysaje tak, že nie ste schopní fungovať na osobnej ani profesijnej úrovni.
Riziko syndrómu vyhorenia u učiteliek v materských školách vo svojej bakalárskej práci skúmala Eliška Kubovcová z Jihočeskej univerzity v Českých Budejoviciach. V rámci výskumu viedla pološtruktúrované rozhovory so 14 respondentkami z radov učiteliek MŠ, vo veku 23-60 rokov, ktoré so syndrómom vyhorenia majú skúsenosť. K akým záverom prišla?
Príznaky syndrómu vyhorenia
Respondentky popísali, že sa cítili apatické, alebo, naopak, podráždené, stratili elán a chuť čokoľvek robiť, nedokázali sa sústrediť a dotiahnuť veci do konca, boli unavené, no aj tak trpeli nespavosťou, tiež ich začali trápiť najrôznejšie zdravotné problémy.
„Bol to hlavne pocit značnej nedostatočnosti a úplnej neschopnosti vo všetkom, čo robím. V určitej fáze som už nemala silu ani na bežné veci. To, čo som predtým robila ľavou-zadnou, bol zrazu obrovský problém.“ L. Ř.
Ich pôvodný zápal pre prácu v škôlke vyhasol a nebolo ho čím znova rozdúchať. Motivácia, záujem a radosť boli preč. Väčšine respondentiek, ktoré si stavom vyhorenia prešli, sa práca s deťmi znechutila. V dôsledku toho niektoré z nich radšej učiteľské povolanie úplne opustili.
„Je to práca, ktorú som kedysi milovala, a teraz ju neznášam. […] Stačí mi len sa pozerať na fotky zo škôlky a už mi zviera žalúdok. […] Absolútne nemám poňatia, čo s deťmi robiť. A čo viac, nebaví ma to. Je mi vyslovene proti srsti niečo vymýšľať. Už ani tie deti nemám rada. Vadí mi ich chovanie a emočné prejavy.“ T. P.
Príčiny syndrómu vyhorenia
Ako sa do takého stavu človek vôbec dostane? Dalo by sa predpokladať, že čím vyšší vek a dlhšia prax, tým väčšie riziko. Ako však ukázal výskum, syndróm vyhorenia sa môže rozvinúť aj u mladých učiteliek na začiatku kariéry.
Príčiny ležia však inde a sú omnoho individuálnejšie.
Z rozhovorov s respondentkami vyplynulo, že medzi rizikové faktory patria najmä:
- perfekcionizmus
- sklon k sebaobetovaniu
- pracovné preťaženie
- nedocenenie zo strany kolegov, vedenia alebo rodičov
- konflikty na pracovisku
„Všetko bolo iba na mne. […] Často som sa nedostala ani na záchod, nieto ešte v kľude sa najesť. Myslím, že to bolo spôsobené mojou potrebou mať všetko dokonalé. A nevedela som povedať nie.“ L. O.
Učiteľky, ktoré sa cítili spokojne, do práce sa tešili, mali dobrý pracovný kolektív, nepreťažovali sa a dokázali odpočívať, tie poznali syndróm vyhorenia v podstate iba z počutia alebo zo školení.
Syndróm vyhorenia postihol najmä tie respondentky, ktoré boli dlhodobo vystavené neprimeranej pracovnej záťaži. Nemali kedy odpočívať a venovať sa vlastným záujmom, všetok voľný čas zhltli nadčasy a domáca prípravy výuky.
Na vyhorenie boli náchylnejšie tiež tie respondentky, ktoré mali smolu na zlé vzťahy na pracovisku. Ich cestu k totálnemu kolapsu dláždili konflikty s kolegyňami, kritika zo strany vedenia školy, šikana na pracovisku či emočné vyčerpanie z práce s deťmi a komunikácia s ich rodičmi.
Ako vysvetliť rodičom, že škôlka nie je herňa, ale inštitúcia predškolského vzdelávania, sa dozviete v článku Učitelka, nikoliv hlídačka, prosím.
Prevencia syndrómu vyhorenia
Respondentky, ktoré v ranej fáze rozpoznali varovné signály a začali jednať, vyhorenie vo väčšej miere nepoznamenalo. Naopak ale tie, ktoré dlho nedokázali identifikovať, čo sa s nimi deje, sa dnes trápia s vážnymi následkami. Stratili zmysel života, museli byť hospitalizované, liečia sa so sociálnymi fóbiami.
Ak máte pocit, že vám syndróm vyhorenia hrozí, nenechajte to zájsť takto ďaleko.
Zamerajte sa na prevenciu:
- Povedomie o probléme
Aj keď máte pocit, že vás sa to netýka, zoznámte sa s podstatou syndrómu vyhorenia. Dokážete tak potom rozoznať jeho sprievodné príznaky a včas zatiahnuť za záchrannú brzdu. - Kvalitné medziľudské vzťahy
Pestujte si dobré vzťahy na pracovisku. Zároveň kvôli práci nezabúdajte na tie, ktoré máte radi a ktoré vám budú oporou v ťažkých chvíľach. - Čas na relax
Vaša celková pohoda je základ. Spomaľte a dajte si pauzu. Doprajte si dostatok odpočinku a spánku, venujte sa koníčkom aj kondičnému cvičeniu. - Techniky psychohygieny
Osvojte si jednoduché techniky psychohygieny a naučte sa pracovať so stresom. Vyskúšajte dychové cvičenia, všímajte si prítomný okamih, trénujte vďačnosť a myslite na seba.
S konceptom vnímavosti sa môžete zoznámiť v rozhovore Jak na klidnější třídu díky mindfulness.
Nepodceňujte varovné signály a starajte sa o svoje duševné zdravie.
Aby ste mohli deťom aj naďalej rozdávať hrejivé úsmevy, nesmiete vyhorieť.
19. 6. 2023 | Martina Zatloukalová