Ako pracovať so smútkom a hnevom detí
Ako učitelia trávite s deťmi v materskej škole podstatnú časť dňa, takže si prirodzene všímate ich výkyvy nálad a správania. Aby ste mohli citlivo reagovať na zmeny, musíte vedieť, odkiaľ pramení ich úzkosť, smútok, hnev alebo agresia.
Môže to, byť jednoduchá reakcia na aktuálnu situáciu
– dieťaťu zrazu chýba mama alebo mu niekto nechce požičať hračku.
Môže to, byť reakcia na zmenu rodinných pomerov
– rozvod rodičov, úmrtie v rodine alebo naopak narodenie súrodenca môže spustiť kolotoč pocitov opustenosti, bezmocnosti, zrady alebo viny.
Alebo za tým môže byť biologická príčina
– temperament, nedostatok spánku, porucha pozornosti, choroba. Napríklad borelióza sa okrem iného prejavuje zvýšenou plačlivosťou a podráždenosťou.
Skrátka, detské emócie môžu mať tisíc a jednu príčinu. Hoci nie je vašou úlohou rozobrať ich do detailu, vždy je dobré získať aspoň približnú predstavu.
Smútok detí
Smútok poskytuje príležitosť uzavrieť sa do seba, vyplakať sa z bolesti, rozlúčiť sa, zmieriť sa so stavom vecí a nájsť silu ísť ďalej. Preto je dôležité uznať emócie a poskytnúť deťom čas na ich spracovanie. Uistite ich, že ste tu pre ne. Vysvetlite, že smútok je súčasťou života a že každý je niekedy smutný, dokonca aj učiteľ.
Pokúste sa smútok spoločne spracovať:
- Ako sa cítite, keď ste smutní? Ukážte mi to na svojom tele.
- Skúste nakresliť, ako vyzerá váš smútok.
- Čo môžeme robiť, keď sa cítime smutní?
V článku Ako v škôlke rozvíjať socioemočné schopnosti detí?
nájdete aktivity zamerané na vzájomnú láskavosť a empatiu.
Keď deti smútia
Čo robiť, keď niekoho z vašej triedy postretne smrť? Je dôležité si uvedomiť, že deti smútia inak ako dospelí. V predškolskom veku ešte nevnímajú konečnosť smrti. Ich vzťah so zosnulým človekom často pokračuje aj po smrti, a to vedome aj nevedome.
Škôlka by mala v tejto situácii poskytnúť dieťaťu bezpečný priestor. Požiadajte rodiča, aby sa s dieťaťom doma porozprával a zistil, čo potrebuje. Pokúste sa akceptovať vyjadrenia dieťaťa. Zvýšený plač alebo rozčúlenie približne do 6 mesiacov je úplne normálne. Odpoveďou na rozhorúčené emócie je empatia, trpezlivosť, láska, úsmev, milé slovo, povzbudenie a pochvala.
Hnev detí
Hnev je len špičkou ľadovca. Skrývajú sa za ním iné, nerozpoznané emócie, ako napríklad frustrácia, žiarlivosť alebo strach. Hnev je správou o neuspokojených potrebách alebo prekročených hraniciach.
Keď sa deti strácajú vo veľkých emóciách, dajte im najavo, že vnímate ich pocity. Postarajte sa aj o seba – vydýchajte to, opláchnite sa alebo sa napite. Pomôže vám to udržať nervy na uzde, aby ste mohli byť sprievodcom pre emócie svojich detí.
Keď vlna hnevu opadne, začnite skúmať, čo ju mohlo spôsobiť. Pomenujte, čo mohlo dieťa rozrušiť. Vyhnite sa však nálepkovaniu alebo prenášaniu viny a nedovoľte ani ostatným, aby sa zosmiešňovali. Vysvetlite, že hnev je prirodzená emócia, ktorú občas pociťuje každý.
Aj s hnevom môžete spolupracovať:
- Ako sa cítite, keď ste nahnevaní?
Môžeš mi to ukázať? - Vezmem ťa do upokojujúceho kútika. Zostanem tam s tebou, aby si sa necítil sám a stratený. Ukážem ti, ako sa môžeš vyrovnať s hnevom.
- Pokúsime sa dostať hnev z vášho tela von. Budeme si čmárať na papier. Postláčame papier do guličky a zo všetkých síl ho hodíme cez celú miestnosť. Balónik nafúkneme a praskneme. Odrazíme sa a strasieme zo seba hnev. Zahráme sa na nahnevané zvieratká – budeme kvičať ako myši, pišťať ako mačky, revať ako tigre, skákať ako vtáky,
dupať ako slony.
Ďalšie tipy na objavovanie sveta emócií nájdete v článku Ako podporiť emočný vývin malých detí?
Keď sú deti agresívne
Ak dieťa podľahne bezprostredným impulzom a svojou agresivitou ohrozuje ostatných, je potrebné ho zastaviť. Pokojne, ale dôrazne označte jeho správanie za neprijateľné. Spoločne si pripomeňte pravidlá a hranice, ktoré platia vo vašej triede.
Ako zastaviť a upokojiť problémovú situáciu:
- Pevne držte dieťa za ramená a uzemnite ho dotykom.
- Precvičujte s deťmi stratégiu korytnačky na sebaovládanie. Korytnačka sa v prípade ohrozenia schová do svojho panciera. Deti teda môžu pri vzniku konfliktu zaujať postoj korytnačky (zhrbiť sa, prekrížiť ruky na hrudi, prerušiť očný kontakt). V tejto polohe je ťažké reagovať agresívne, takže deti získajú čas na upokojenie a premyslenie iného riešenia situácie.
Je v poriadku, ak deti nepotláčajú emócie, ale prežívajú ich. V materskej škole im môžete byť sprievodcom a s vašou pomocou sa ich postupne naučia zvládať. Ak však všetky snahy dlhodobo zlyhávajú, možno je čas odporučiť rodičom, aby vyhľadali odbornú pomoc.
28. 5. 2024 | Martina Zatloukalová
