Ako efektívne komunikovať s deťmi
Môže za to náš mozog. Ak formu oznámenia vyhodnotí ako ohrozujúcu, aktivuje emočné centrum. To automaticky preberie kontrolu nad našou reakciou a zablokuje racionálne uvažovanie. Cítime vinu, krivdu, vzdor, hnev. Sme zaplavení emóciou a nevnímame obsah slov.
Stav psychického ohrozenia mozog vyhlasuje vždy, keď počuje výčitky a obviňovanie, kritiku, moralizovanie, citové vydieranie, nálepkovanie, dávanie za vzor, príkazy a zákazy, krik, vyhrážanie alebo urážky.
Dobrá správa je, že to ide aj inak. Ukážeme si, ako komunikovať s deťmi, aby nás počuli.
7 spôsobov efektívnej komunikácie
Pokiaľ od detí niečo chceme, môžeme to formulovať jedným z týchto spôsobov. Jednoducho, neofenzívne, bez rozkazu. V uvoľnenej atmosfére je totiž väčšia ochota na spoluprácu.
Neočakávajme ale, že deti niečo urobia len preto, že to hovoríme. Učme ich vnútornej zodpovednosti, nie slepej poslušnosti voči autorite. Len tak vyrastú v samostatných, zdravo sebavedomých jedincov.
1. Oznámenie informácie
Povedzme deťom pravdivo, čo treba urobiť a prečo. Pomáhame im tak porozumieť poriadku a zákonitostiam okolitého sveta, ktoré platia pre všetkých bez rozdielu. Účinnejšia je pritom pozitívna formulácia. Aby sa deti naučili, ako robiť veci správne, musia tiež počuť, ako na to.
Dohovor znel, že v triede nebudeme behať.
Štetec je po maľovaní potrebné umyť, aby sa dal znovu použiť.
2. Popis situácie
Vidím, počujem, pozorujem. Popisom situácie deťom hovoríme, že sme si všimli niečo, čo nie je v poriadku. Zameriavame sa na to, čo sa deje. Nepreháňame, nezovšeobecňujeme. Pomáhame deťom vidieť súvislosti, ktoré si v tej chvíli neuvedomujú. A nakoniec sa spýtame, čo s tým urobíme.
Vidím, že ešte nie je upratané. Čo s tým urobíme?
Počujem, že na seba kričíte. Ako to vyriešime?
3. Vyjadrenie potreby
My dospelí sa niekedy hráme na schovávačku. Oháňame sa tým, čo sa musí a čo sa nesmie. A nehovoríme naplno, čo si prajeme, čo potrebujeme, čo očakávame. Nebojme sa toho. Pre deti je to oveľa zrozumiteľnejšie.
Rada by som teraz mala 10 minút pokoja.
Potrebujem sa o takýchto veciach dozvedieť deň vopred.
4. Možnosť voľby
Keď dáme deťom možnosť voľby, učíme ich rozhodovať sa a prevziať zodpovednosť. V tom prípade im musíme ponúknuť dve jasne formulované možnosti, ktoré sú splniteľné vzhľadom na vek.
Urobíš to sám, alebo to skúsime spolu?
5. Pozitívna súvislosť
Popísaním úspechov deti motivujeme viac ako omieľaním neúspechov. Namiesto výčitiek im pripomenieme, čo už vedia a ako situáciu zvládli v minulosti. A keď im niečo práve nejde, môžeme sa pýtať, čím to je, že predtým to išlo a čo by pomohlo do budúcnosti.
Miško, vidím, že máš zaviazané šnúrky. Spomínam, že ešte v septembri ti to takto pekne nešlo.
6. Oslovenie + jedno slovo
Požiadavka môžeme dieťaťu znova stručne pripomenúť oslovením a jedným, dvoma slovami.
Martinko, hračky.
7. Ja výrok
Keď nás zavalia emócie, je dobré uľaviť si pomocou ja-výroku. Deťom tak jasne povieme, že prekročili hranice. Môžeme stručne vysvetliť, prečo nám to vadí, prípadne pridať svoje očakávania, ako by sa situácia mala riešiť. Môže nás to vyviesť z pokoja, snažíme sa však zostať neofenzívne a nezavaliť deti výčitkami.
Naozaj mi vadí, keď počujem také slová. Očakávam, že ich nebudeš používať.
Hnevá ma, keď sa s vami musím prekrikovať. Bola by som rada, keby ste sa stíšili.
Je fajn, keď po ja-výroku dostaneme ospravedlnenie. Počítajme ale s tým, že menšie deti toho ešte nie sú schopné. Musia sa to ešte len naučiť, najlepšie nápodobou od nás. Alebo pri modelovom riešení problémov, napríklad formou scénky s maňuškami.
Tento spôsob komunikácie sa vám bude hodiť pri formatívnom hodnotení. Zoznámte sa s jeho základmi v článku Ako začať s formatívnym hodnotením v MŠ.
Niektorým deťom možno bude chvíľu trvať, kým na našu snahu o partnerskú komunikáciu zareagujú. Aj tak to má cenu. Až totiž budú samy dospelých a budú sa chcieť rozkríknuť na svoje deti, možno si spomenú, že to ide aj inak. Tak, ako sme im to ukázali kedysi dávno v škôlke.
10. 12. 2024 | Martina Zatloukalová