Ako predchádzať problémovému chovaniu detí v predškolskom vzdelávaní

Učitelia v materských školách si často robia starosti so zvládaním náročného chovania detí ako je napríklad hádzanie predmetov, narušovanie činností ostatných detí, bitie sa a podobne. Zatiaľ čo v niektorých prípadoch je náročné chovanie krátkodobé a ľahko zvládnuteľné, v iných prípadoch je vytrvalé a intenzívne. To môže výrazne narušovať učenie detí a ich zapojenie sa do prosociálnych interakcií s ich rovesníkmi či s dospelými.

Výskumy skutočne dokumentujú variabilitu sociálno-emočných schopností (napr. regulácia emócií, kooperatívne chovanie) predškolských detí. Niektoré deti nastupujú na základnú školu so znevýhodnením a môžu čeliť vážnym komplikáciám pri adaptácií na požiadavky nového formálneho vzdelávacieho kontextu. Zároveň, pokiaľ nedostatky v predškolskom sociálne-emočnom vývoji pretrvávajú dlhšie časové obdobie, u detí sa neskôr môžu vyvinúť školské a sociálne problémy.

Prevencia je základ

Na rozdiel od tradičného názoru, že zasahovať treba až keď sa objavia problémy, sa určite zhodneme na tom, že prevencia sa vyplatí. Nižšie zmienené postupy majú za cieľ zvýšiť pravdepodobnosť prosociálneho chovania a znížiť výskyt problémového chovania detí a potrebu ďalších a intenzívnejších intervencií.

1. Zorganizujte si prostredie v triede

Fyzické usporiadanie triedy a dostupné materiály tvoria dôležité prvky prostredia triedy, ktoré môžu ovplyvniť chovanie detí a ich interakciu s rovesníkmi. Učitelia tak môžu predchádzať výskytu náročného chovania a podporovať prosociálne chovanie detí a ich zapojenie sa do činnosti tým, že:

• jasne vymedzia hranice jednotlivých vzdelávacích oblastí;
• oddelia oblasti pre aktívnu hru od oblastí pre kľudovú hru
• zaradia dostatočné množstvo rôznorodých a pre deti významných materiálov do triedy
• jasne delegujú jednotlivé úlohy, napr. pri upratovaní hračiek a podobne

Pravdepodobnosť, že sa deti zapoja do pozitívneho chovania, môže zvýšiť taktiež konzistentný a predvídateľný rozvrh denných akcií, ktorý by mal zahŕňať vyvážené aktivity v malých aj veľkých skupinách, aktívne a kľudové činnosti, rovnako ako aj voľnú hru a štruktúrované aktivity.

Vzhľadom na to, že časté striedanie činností či naopak rutinné činnosti sú príležitosti, kedy sa s najväčšou pravdepodobnosťou objaví problémové chovanie, učitelia môžu skrátiť dobu čakania medzi činnosťami a zaistiť, aby deti presne vedeli, čo majú v týchto špecifických okamihoch robiť. Prechody je tiež možné uľahčiť vizuálnymi (napr. plagátom znázorňujúcim sled činností a rutín behom dňa s obrázkami samotných detí) a slovnými pokynmi (napr. upozornením 5 pred pred odchodom, použitím známej pesničky ako upozornenie a prípravu na čas prechodu).

2. Definujte a naučte deti, čo sa od ich chovania očakáva

Niektoré deti môžu vykazovať nevhodné chovanie, pretože očakávania správania v triede neboli jasne vymedzené. Definícia pravidiel triedy je základným nástrojom, ktorý podporuje osvojenie vhodného chovania dieťaťa. S ohľadom na očakávania chovania v triede a na problematické chovanie, ktoré sa v triede obvykle prejavuje, môžu učitelia stanoviť – ideálne za účasti detí – tri až šesť pravidiel chovania, ktoré budú jednoduché, pozitívne a ľahko udržiavateľné (napr. Hraj sa bezpečne; Používaj láskavé slová; Po hre si uprac hračky;). Po diskusii v triede je potrebné modelovať chovanie spojené s každým pravidlom. Pravidlá by mali byť vyvesené v triede (s obrázkami detí, ktoré predvádzajú žiaduce konanie) a deti by sa k nim mali pravidelne vracať, najmä pred činnosťami, kedy je výskum problémového konania najpravdepodobnejší. Dôležité je nezabúdať na nutnosť pozitívne a konkrétne oceniť tie deti, ktoré sa vhodne správajú (napr. “Majka, moc sa mi páčilo, ako si sa s Miškom podelila o puzzle”), aby sa tak zvýšila pravdepodobnosť, že sa také chovanie bude aj naďalej opakovať.

Akú rolu zohrávajú vzťahy medzi učiteľom a dieťaťom?

Úspech akéhokoľvek prístupu k zvládaniu náročného chovania detí nevyhnutne závisí na jednej základnej podmienke: existencia pozitívneho a dôveryhodného vzťahu medzi dospelými a deťmi, ktorý sa vyznačuje vrelými, citlivými interakciami. V niekoľkých štúdiách bolo dokázané, že deti, ktoré zažívajú pozitívne interakcie s dospelými, s väčšou pravdepodobnosťou vykazujú viac sociálnych zručností a menej problémov s chovaním. Na základe toho by malo byť prioritou vytvorenie takého prostredia v triede, kde sa všetky deti cítia vítané, príjemne a bezpečne!

12. 12. 2022 | admin