Ako začať s formatívnym hodnotením v MŠ

Nie je príjemné vypočuť si, že niečo nedokážete tak dobre ako ostatní. Ďaleko lepšie je dostať radu, ako sa zlepšiť. Poďte sa preto naučiť, ako dávať deťom pozitívnu spätnú väzbu.
 

„Veľmi pekné, Katka, ty si ale šikovná.“
„Všetci ráno pekne pozdravia, len ty nie, to je hanba!“

 
Podobné vety padajú doma alebo v škôlke celkom často. Deťom ale nijako nepomáhajú. Nevypovedajú o tom, v čom je dieťa dobré a ako sa môže ďalej rozvíjať. Porovnávajú s ostatnými a zdôrazňujú nedostatky bez toho, aby poradili, ako chybu opraviť.

Ide to aj inak

Formatívne hodnotenie deťom ukazuje cestu a hodnotí ich individuálny pokrok. Výsledok? Deti sa neboja zveriť so svojim problémom. Púšťať sa aj do náročnejších úloh, pretože vedia, že nedostanú vynadané, keď sa im to hneď nepodarí.

Spätná väzba

„Super, že si upratal knižky. Ešte by to chcelo trochu ich na tej poličke narovnať.“
„Andrejka, vidím, že máš zaviazané šnúrky. Spomínam si, že ešte na jeseň ti to takto pekne nešlo.“
„Tieto tvary si vystrihla presne podľa čiary. Len koliesko máš trochu hranaté. Pri strihaní je dobré takto natočiť nožnice, potom to pôjde lepšie. Skúsiš to?“

Základom formatívneho hodnotenia je pozitívna spätná väzba. Dáva dieťaťu konkrétnu informáciu o tom, čo už vie a kde je priestor na zlepšenie. Ukazuje mu cestu k cieľu a zároveň rešpektuje jeho individuálne potreby. Oceňuje jeho snahu a pokrok a porovnáva dieťa iba so sebou samotným.

Aktivizácia detí

Motivujte deti, aby sa učili od seba navzájom a dávali si spätnú väzbu.
 
Pomôžu vám s tým tieto jednoduché techniky:

• Detektív:
  Táto technika je iným spôsobom spätnej väzby. Začnite štartovacou vetou, napr. „Dnes ma pri (činnosť) niečo zaujalo. Prídete na to, čo to bolo?“ Potom nechajte deti premýšľať, kým nedôjdu k tomu, čo máte na mysli.

 

• Hromadné hlasovanie:
  Deti odpovedajú na uzavreté otázky zdvihnutím zelenej (áno) alebo červenej kartičky (nie). Princíp najprv nacvičte na jednoduchých otázkach (Robí pes hav? Nosí Karkulka modrý čepček?). Dôležité je, aby deti na vašu otázku odpovedali všetky naraz a nemohli od seba „odpisovať“ („Premyslite si to a tri, dva, jedna, teraz – hlasujeme.“). Jedno z detí, ktoré zdvihlo správnu kartičku, potom vyzvite, aby zdôvodnilo svoju voľbu a tým ostatným napovedalo. Techniku využijete napríklad pri počúvaní textu s porozumením a pod.

 

• Nájdi, čo je dobre:
  Deti si navzájom kontrolujú svoju prácu, napr. vyplnenie pracovného listu, alebo stavbu z kociek podľa návodu. Správne vypracovanú úlohu označia zeleným gombíkom. Ak je v úlohe potrebné opraviť chybu, použijú žltý gombík a poradia, čo treba upraviť.

Sebahodnotenie detí

Už len tým, že deťom priebežne poskytujete pozitívnu, popisnú spätnú väzbu, učíte ich procesu sebahodnotenia. Vďaka tomu spoznávajú svoje silné stránky a môžu pracovať so slabými stránkami.
 
Sebahodnotenie začnite s dvojstupňovou škálou. Pripravte si zelené a červené kartičky alebo obrázky palec hore a dole, slniečko a mráčik či usmievavú a zamračenú tvár. Deti ich využijú na hodnotenie aktivity (páčilo/nepáčilo, podarilo/nepodarilo, spokojný/nespokojný).
 
Neskôr môžete prejsť k trojstupňovej škále. Využite rovnaké hodnotiace pomôcky ako vyššie, rozšírené o tretiu možnosť. S predškolákmi môžete skúsiť dokonca rovesnícke hodnotenie, kedy deti hodnotia prácu svojho kamaráta. V tom prípade je dôležité, aby trieda bola bezpečným priestorom, kde nie je miesto na posmech.
 

Reflexia je jednou z metód, ktoré nájdete aj v článku
Ako v škôlke pracovať s metódami rozvoja kritického myslenia.

Pravidlá pre bezpečné prostredie

V materskej škole by mala panovať atmosféra dôvery a bezpečia. Aby sa tu každý cítil príjemne, potrebujete si stanoviť pravidlá a vymedziť hranice. To deťom pomôže zorientovať sa v situáciách, porozumieť vzťahom a postupne sa socializovať.
 
Nekupujte ale hotové plagáty, hoci sú tak krásne spracované. Radšej pozvite deti do kruhu a pravidlá vašej triedy tvorte spoločne. Keď deti môžu o pravidlách diskutovať, podieľať sa na ich formulácii a ešte ich potom výtvarne stvárniť, oveľa lepšie ich prijmú za svoje.
 
Pravidlá môžete vyvodiť pomocou príbehu, bábkového divadla alebo improvizovanej scénky. Spoločne sa potom rozprávajte o tom, čo by sa dalo urobiť, aby sa podobná vec neprihodila nikomu z vás.
 
 
Pravidlá by mali byť predovšetkým:

• stručne a pozitívne formulované,
• kontrolovateľné a splniteľné pre všetkých,
• znázornené piktogramom,
• umiestnené vo výške očí detí tam, kde je nutné na dohodu myslieť,
• platné pre deti aj dospelých.

Prečítajte si článok Ako v škôlke nastaviť pozitívnu kultúru
a objavte ďalšie tipy, ako zo škôlky urobiť ústretové a bezpečné prostredie.

 
Zapojiť do výuky formatívne hodnotenie je dlhodobý proces, na ktorý si musí zvyknúť pedagóg aj deti. Ako ste na tom vy? Máte plnú triedu šikuliek? Alebo deťom viete dávať pozitívnu, popisnú spätnú väzbu? Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti na sociálnych sieťach.
 
 

3. 9. 2024 | admin