Rozhovor:
Canisterapia deťom prináša radosť
Canisterapia prostredníctvom kontaktu so psom zlepšuje psychický stav človeka. O možnostiach canisterapie v materskej škole sme sa pobavili s Mgr. Veronikou Hápovou, riaditeľkou olomouckej detskej skupiny Bábätko.
Zvieratá milujem od malička. Pred rokmi sme sa rozhodli zachrániť šteniatko z útulku. Grejvy sa našiel v obci Hrob, preto to meno. Zo začiatku doma kňučal a chcel byť stále so mnou. Tak som ho vzala so sebou do Bábätka. Bol úplne fascinovaný deťmi. Neustále ich obchádzal, očuchával prezuvky a priraďoval ich k deťom.
Ku canisterapii sme sa dostali náhodou. Raz u nás boli na návšteve priatelia s predčasne narodeným bábätkom. Chlapček prestal dýchať a nikto z nás si to nevšimol.
Grejvy nás na to ale upozornil: vzpriamil sa a kňučal. V prvej chvíli som sa zľakla, že chce po dieťati skočiť. Potom sme zistili, že bábätko okolo úst zmodralo. Jeho otec je lekár, takže našťastie všetko dobre dopadlo. Keď dieťa rozdýchal, Grejvy si šiel zase ľahnúť. Prerozprávala som to potom kamarátovi, ktorý sa canisterapii venuje. Hovoril mi, že je úžasné, že Grejvy má záujem takúto situáciu riešiť. A tak sme sa začali chystať na skúšky.
Aké kvality musí mať terapeutický pes?
Musí mať pokojnú a vyrovnanú povahu, byť odolný voči dianiu okolo. Pri skúške musí ustáť, keď mu ľudia hľadia do očí, kladú mu hlavu na čelo, siahajú mu na jedlo, vystrelí naňho dáždnik, ťahajú ho.
Zároveň ho tá práca musí baviť. Tulenie na povel nikomu náladu neurobí. My s Grejvym sa venujeme hravej, zážitkovej canisterapii. Keď príde k deťom, tak je veselý. Nechá sa hladkať, ňucháčom im roztvára dlane, hľadá s nimi hračky.
Každý utorok v detskej skupine Bábätko, vo štvrtok v materskej škole U Sila. V oboch uplatňujeme Montessori pedagogiku, vedieme deti k sebaobsluhe a k starostlivosti o svoje okolie. Pes je neoddeliteľnou súčasťou našej škôlky, deti aj rodičia ho milujú. Príležitostne chodíme za deťmi do nemocnice, to je pre Grejvyho iné ako práca s najmenšími.
Ako prebieha canisterapeutické stretnutie v materskej škole?
Keď prídeme na canisterapiu do novej škôlky, je z toho rozruch, všetci k nemu bežia. Nové deti sa preto najprv so psom oboznamujú. Stretneme sa v kruhu a privítame sa. Povieme si, ako sa k psovi chovať, ako naňho siahať. Mám pripravený maškrtník, ktorý nechám kolovať aby deti dávali Grejvymu maškrty.
U nás je Grejvy súčasťou škôlky. Robíme bežné škôlkarské aktivity a pri tom máme psa. Deti s Grejvym trénujú napríklad zmyslové vnímanie. Prechádzajú prekážkovú dráhu, chodia po vankúšoch, preliezajú tunelom. Grejvy cvičí s nimi. Pre tých, ktorí sa boja vliezť do tunelu, je veľkou motiváciou, keď vidia, že Grejvy to robí tiež.
Ako na deti pôsobí pes v triede?
Canisterapia deťom prináša radosť z toho, že môžu tráviť deň v jednej miestnosti so zvieraťom. Dáva im pocit pohody, uvoľňuje napätie. Na deťoch je vidieť, že v prítomnosti Grejvyho sú viac v kľude.
Keď niekto plače, Grejvy to vyrieši. Ide dieťa olízať, pritúli sa, priľahne. Dieťa sa prepne; sústredí sa na Grejvyho a krásne sa ukľudní.
Tak napríklad svalové uvoľnenie. Keď niektoré deti začnú psa hladkať, majú ruky zaťaté v päsť. Keď ho hladkajú, je im to príjemné a ruku povolia.
Pes pomáha aj so socializáciou. Introvertné deti komunikujú najprv so psom a tak sa rozhovoria. Najmenšie deti sa spolu ešte nevedia hrať, je pre nich ťažké deliť sa o hračky. Grejvy je ale ich kamarát; urobia mu miesto a vezmú ho medzi seba, nachystajú mu pelech a zakryjú ho dekou.
V materskej škole U Sila bol chlapček, ktorý prvé tri mesiace nevyliezol spod stolu. Grejvyho ale vždycky pozoroval. Ponúkla som mu, že sa môže pridať. Nepridal sa, ale pozoroval. Po nejakej dobe prišiel s tým, že by chcel Grejvyho kŕmiť. Dnes už všetko v pohode zvláda.
Deti sa tiež učia ohľaduplnosti. Naše deti už dokážu Grejvyho načesať, bez toho, aby mu kefou ublížili. Kdeby sa niečo také stalo, je dôležitý kontakt psa a psovoda. Keď podobné správanie nestihnem včas zastaviť, Grejvy sa na mňa pozrie, akože čo sa to deje. Buď to vyriešim, alebo Grejvy proste odíde.
Najväčšie riziko je pani učiteľka, ktorá do toho priveľmi hovorí. Hovorí deťom, aby sa nebáli. Vrhne sa na psa a hneď ho hladí. To veľmi ruší priebeh canisterapie. My s Grejvym potrebujeme čas. Pár minút na to, aby sme sa zoznámili s prostredím, nechali deti prezrieť si psa, napojili sa. Bez toho sú potom všetci zbytočne nervózni.
V triede musím mať neustály prehľad o tom, ako sa pes chová, čo cíti. Celý čas ho vnímam. Keby niečo, odvolám ho. Som si stopercentne istá, že by nikoho neuhryzol. Ale aj keby sa len zľakol a prudko vyskočil, dieťa by to vydesilo a zničilo by to dôveru, na ktorej pracujeme.
Bavíme sa s deťmi o tom, že nie všetci psi sú takí dobrí ako Grejvy. Bez môjho súhlasu ho deti nemôžu len tak začať hladkať. Nechcem, aby získali pocit, že môžu hladkať každého psa na ulici. Alebo spolu hovoríme o tom, že keď pri prechádzke siahajú na ploty, nejakému strážnemu psovi by sa to nemuselo páčiť a mohol by ich uhryznúť.
Je canisterapia škôlkam dostupná?
Podľa môjho názoru je dostupná. Väčšinou stojí 40 – 60 EUR na hodinu vrátane dopravy. Keď si niekto objedná canisterapiu pre postihnuté dieťa, je možné ju financovať z podporných opatrení.
Canisterapeutické združenie Južnej Moravy zdieľa informácie o pracovných tímoch (pes a psovod). Môžete kontaktovať konkrétny tím.
Napriek tomu zatiaľ trochu chýba osveta. Canisterapia v materskej škole ešte nie je dobre spracovaná. Priala by som si, aby v materských školách a školách bolo viac psov, ktorí budú rozdávať radosť. Kdeby som mohla, chodila by som všade.
Spoluautorka rozhovoru je Veronika Doubková
27. 2. 2024 | Martina Zatloukalová