Rozhovor:
V prírode sú deti šťastné
Aká bola Vaša cesta k lesnému klubu?
Vlastne som nikdy nemyslela, že budem pracovať s malými deťmi. Vyštudovala som učiteľstvo francúzskeho jazyka a spoločenských vied pre 2. stupeň ZŠ a SŠ. K predškolskému vzdelávaniu som sa dostala až s vlastnými deťmi. Syn má vývojovú dysfáziu a ja som si nedokázala predsta-viť, ako sa vo štátnej materskej škole zaradí do kolektívu.
Tak som sa spýtala na sociálnych sieťach, kto so mnou chce tvoriť komunitnú materskú školu. Dala som dohromady skupinu rodičov s rešpektujúcim prístupom. Zohnali sme si zdieľané prie-story, učili sme sa sprevádzať, spoznávali sme sa navzájom. Za rok z toho vznikla skutočná ko-munitná materská škola Lesní kvítka. Všetci rodičia boli do jej chodu nejak zapojení. To sa po čase ukázalo ako náročné, takže som sa spolu s kolegyňou ujala vedenia. A keď naše deti začali odrastať a odchádzať do školy, otvorili sme sa verejnosti ako lesný klub Průzkumníci.
Aký je Váš lesný klub?
Lesný klub Průzkumníci nájdete v Prahe Dubči. Dôležité je pre nás byť vonku v prírode, kde sú deti šťastné. Nechávame deťom priestor pre voľnú hru, ale máme aj riadený vzdelávací program. Ponúkame rodinnú atmosféru, bezpečné prostredie a rešpektujúci prístup. Dávame deťom voľnosť v rámci stanovených hraníc.
Ideálna cesta do Průzkumníků vedie cez naše dopoludňajšie krúžky Lesní kvítka. Sú prístupné verejnosti a deti na ne chodia spolu s rodičmi. Je to priestor pre adaptáciu a nadväzovanie vzťa-hov. Prechod do klubu je potom oveľa jednoduchší. Deti už poznajú sprievodkyne a prostredie, my zase poznáme ich a ich rodinu. Stojí nás to veľa energie, ale vracia sa nám to.
Koľko detí máte v klube?
Denná kapacita je 15 detí. Rada sa s deťmi rozprávam, takže za mňa je ideál tak 12 detí. Celková kapacita je potom o niečo vyššia a je plne obsadená. Deti chodia 2x až 5x týždenne. Aby bol v dochádzke prehľad, používame Twigsee, ktoré za nás sleduje absenciu, ospravedlnenky a náhrady.
Kde máte zázemie?
Používame klubovňu miestneho turistického oddielu. Je to jedna miestnosť vykurovaná kachľami, s tečúcou vodou a WC. Je útulná, ale veľa času v nej tráviť nechceme. Hodí sa za dažďa alebo v zimnom období, keď sa potrebujeme usušiť, zahriať, oddýchnuť si, tvoriť.
Keďže nemáme prevádzkových zamestnancov, sme zároveň kuchárky aj upratovačky. Keď pri-vezú jedlo, musíme ho nachystať a potom umyť riad. Upratujeme, opravujeme pieskovisko. Keď potrebujeme zariadiť niečo väčšieho, napríklad naštiepať drevo na kúrenie, požiadame o pomoc rodičov.
Ako vyzerá vzdelávací program v lesnom klube?
Registrované lesné škôlky musia spĺňať náležitosti podobne ako materská škola. Náš lesný klub registrovaný nie je, pretože si chceme zachovať autonómiu, robiť si to podľa seba a podľa potrieb detí.
Nie je to ale len o lietaní vonku. Máme týždňové plány, tematicky prispôsobené kolobehu roka. Každý týždeň sa stretneme na porade a povieme si, aká téma bude nasledovať. Zároveň máme veľkú voľnosť. Tento rok je príroda veľmi posunutá, takže ako sprievodkyne môžeme pružne rea-govať na aktuálnu situáciu bez ohľadu na plán.
Náš denný program sa odohráva v tesnom kontakte s prírodou. Až nás potom samotné prekvapí, koľko toho deti v šiestich rokoch vedia o vývoji žiab, o sťahovavých vtákoch alebo o listnatých stromoch. Nemajú to naučené, všetko to mohli pozorovať a zažiť.
Dáte nám tip, čo v prírode pozorovať teraz v júni?
V júni av lete deti fascinujú vývojové cykly. Lienky, motýle, žaby… Takže na lúke hľadáme húsenice, pozorujeme larvy lienok, zájdeme za včelárom, sledujeme žubrienky.
Počas dňa toho asi veľmi nachodíte. Nesťažujú sa deti na boľavé nožičky?
Deti väčšinou poznajú naše trasy už z dopoludňajších krúžkov a nemajú s nimi problém. Navyše ich postupne od septembra „rozchodíme“, až ujdú napríklad 5 km. Tento rok máme veľkú skupinu predškolákov a tí ujdú kilometre a kilometre. A bez rečí, jednoducho ich to baví.
Veľa detí obvykle „letí“ dopredu, to potom máme vopred dohodnuté čakacie miesta. Keď sa niekomu naopak ísť nechce, motivujeme ho prúžkami krepáku, ktoré drží v ruke a nechá ich za sebou viať ako krídla.
Ako je to u vás s prípravou na školu?
Raz týždenne máme predškolskú prípravu. Pokiaľ deti potrebujú rozvíjať niektorú zručnosť, pracujeme s nimi individuálne počas dňa. Zrakovku, sluchovku alebo skladanie radov môžeme robiť aj v lese. Môže sa stať, že deti z lesného klubu nemajú takú vypísanú ruku. Tento rok ale máme partiu, ktorá stále kreslí. Každé dieťa má aj šanón, do ktorého zakladáme jeho tvorbu. Predškoláci si ho potom berú so sebou do škôlky na overovanie úrovne zručností.
Deti z klubu sú pripravené hlavne prakticky. Učia sa vnímať svoje potreby a postarať sa o seba. Skoro celý deň si nosí batôžtek. Automaticky si umývajú ruky, samy sa obslúžia s jedlom aj v pitím. Už len to, že si musia vedieť zavrieť fľaštičku tak, aby im pitie nevytieklo do batôžku! Väčšinou sa samy rozhodujú, či im je horúco alebo zima, a podľa toho sa oblečú. Je až neskutočné, ako už štvorročné deti dokážu byť samostatné.
Ako máte v klube nastavené pravidlá a zásady bezpečnosti?
Bez hraníc a dodržiavania pravidiel by to nefungovalo. Tak napríklad máme miesta, kde na seba čakáme. Máme pravidlo, že na seba musíme neustále vidieť. Deti môžu zbierať polená, ale len do určitej veľkosti. Môžu liezť na stromy, ale len do takej výšky, ktorá je prijateľná pre sprievodkyňu.
Dávame deťom priestor budovať vzťahy, dohovárať sa a riešiť problémy. V klube máme veľa chalanov a dovoľujeme im medzi sebou bojovať. Dôležité je tu pravidlo stop, ktoré hru zastaví. Môjho syna po príchode do školy prekvapilo, že deti z iného prostredia toto pravidlo nepoznajú.
Čo vám lesný klub dal a ako vás zmenil?
Ja aj ostatné sprievodkyne v tíme sme mamy. Ako sa predlžoval čas na rodičovskej, bolo pre nás dôležité, že sa môžeme realizovať aj mimo materstva. Robili sme to pre svoje deti, ale videli sme v tom aj vyšší zmysel. Sú medzi nami učiteľky, psychologičky, ekonómky a každá tu našla uplatnenie.
Čo sa týka mňa osobne, stala sa zo mňa outdoorová mama. Mojím pracovným úborom sú tepláky a som špecialistka na sledovanie počasia. Nie som expert na prírodu a ani to nie je potrebné, objavujem ju spoločne s deťmi.
Ďakujem za rozhovor.
2. 7. 2024 | Martina Zatloukalová
